MUSIC: Sandi Thom- I wish I was a punk rocker with flowers in my hair
Ahoj priateľ nech si ktokoľvek chcem ti vyrozprávať svoj príbeh. Nepamätám si síce ako som sa dostala na tento "SVET". Mám v hlave síce iba pár úryvkov z môjho detstva.. ale to aký som človek som si už konečne uvedomila.
V podstate by som mala byť spokojný a vyrovnaný človek mám priateľov, ktorí sa smejú na mojich vtipoch, mám alebo mala som konečne vzťah, ktorý konečne za niečo stál. Rodičia sa mi snažia dať to po čom túžim a nesťažujem sa.
Problémy sa začali asi pred cca 2 rokmi kedy som sa dostala do dosť zlej partie a všetko išlo dole vodou škola, rodina, jediné na čo som celé tie týždne myslela bolo to kedy konečne bude piatok a pôjdeme sa s kamarátkami opiť na diskotéku možno spoznať nejakých nových chalanov, na to aký vek som mala v deň mojej prvej veľkej zmeny som pochopila dosť rýchlo, že 16ročnému človeku alkohol k ústam nepatrí. Prišla som však na to dosť drasticky v jeden krásny piatok kedy som krvopotne presviedčala svojich rodičov aby ma pustili na Katarínsku diskotéku, samozrejme, že ma aj pustili ale dopadlo to asi tak, že doteraz si pamätám z tohoto piatku to ako sme po ceste na diskotéku /bolo to pár metrov/ stiahli s babami 2litrovku vína prišli sme na diskotéku "exli" sme pár borovičiek a ďalej už si pamätám len to ako som sa zobudila zakrvavená v posteli ten odraz čo som videla v zrkadle bol otrasný rozbitá pera celá opuchnutá modrá, nič som si nepamätala a ten pohľad mojich rodičov keď som vyšla z izby si pamätám doteraz, priam im z očí kričalo " nevieš si predstaviť ako si nás sklamala". Keď som sa na druhý deň stretla s kamarátkami, boli úplne v pohode akoby sa ani nič nestalo. Vtedy som pochopila, že priateľ nieje ten kto ti podáva poldecák ale ten kto ti zavolá či si v poriadku. A to v tomto prípade nebol naozaj nikto. Z týchto sračiek som pomerne rýchlo vyviazla za pomoci rodičov ktorých som preto vtedy nenávidela keď mi povedali, že do 18tky sa môžem s diskotékami rozlúčiť, ale teraz im za to strašne ďakujem, pretože keby som v tom pokračovala tak doteraz chodím na diskotéky kde chodia v podstate ešte deti opíjajú sa tam ako dogy aby sa moli v pondelok ráno v autobuse všetkým pochváliť akú strašnú opicu cez víkend mali..
Samozrejme, že moje kamarátky to absolútne neovplyvnilo, stále chodili na diskotéky.. pochopili to až o riadny kus neskôr ako ja, že tým nič nedokážu, že každý víkend budú z iným chalanom... a vždy opité.. Vďaka ti Bože aj keď v teba neverím, že si im vplietol obom do cesty normálnych chalanov a teraz sú spokojné a šťastné aj bez chlastu a tých ostatných chalanov :P A ja ja som sa po tomto určite posunula ďalej, možno už to aj všetko beriem na vlastný chrbát keď niečo spravím zle. Proste tento celý článok alebo ako to nazvať je o tom ako sa dá rýchlo pochopiť kto je a kto nieje priateľ, pretože keď som ja prestala chodiť s "kamarátkami" na diskotéky pochopila som, že som sa posunula ďalej a oni tiež, teraz po dvoch rokoch keď už sa vyliečili z "diskotékových ožieračiek" sa už celkom normálne vieme porozprávať ale väčšinou je to len o škole alebo o našich vzťahoch, problémoch. Pochopila som tiež, že neexistuje "môj najlepší priateľ alebo priateľka" sú iba známi a priatelia. Teda aspoň pre mňa.
toto je ešte len prvá časť určite si nájdem čas aj na pokračovanie :-)
btw. toto sú tie moje "kamarátky" aj somnou :)
Komentáre